Ako správne komunikovať so svojim psom

Zvieratá využívajú na dorozumievanie rozdielne prostriedky ako my ľudia. Základom sú pre nich pachy, tak nasleduje reč tela a sluchové podnety. Ak teda chceme, aby nám naše domáce zviera rozumelo, musím rešpektovať isté zásady vzájomnej komunikácie. Nie je totiž dôležité iba signálom porozumieť, ale taktiež vysielať tie správne.

 
Si to ty?
 
Keď prídeme domov z práce, psi nás vítajú skákaním, vrtia chvostom a hlasno štekajú, či dokonca pískajú od šťastia. Ak spolu žijete už dostatočne dlhú dobu, váš pach cítia ešte pred tým, ako vystúpite z auta. V prvých mesiacoch vášho spoločného života, sa však psi potrebujú naučiť váš pach dobre rozpoznať. Preto je dobré, ak sa pri vstupe do bytu,  necháte od svojho chlpáča pooňuchávať od hlavy až po päty. Mali by ste sa vyhýbať výrazným zmenám parfumov, alebo pracieho prášku. Hlavne šteniatka môžu byť z takejto zmeny zmätené.
 
Nerozumiem čo chceš
 
Ak psa za niečo trestáte, musíte zvoliť hlbší tón hlasu. Krik v skutočnosti vôbec nie je potrebný, pretože zvieratá majú v porovnaní s nami, sluch niekoľkonásobne lepší. Vyšší tón hlasu je pre psa prejavom radosti. Takže ak ho budete karhať a pritom používať vysoký tón hlasu, pes nebude chápať čo presne od neho chcete. Platí to aj naopak. Ak ho za niečo chválite, nemôžete používať bežný, alebo hlboký tón hlasu.
 

Za čo to bolo?
 
Ak chcete psa za niečo pokarhať, najprv ho vždy oslovte. U starších jedincov, ktorý už dobre poznajú svoje meno, môžete použiť i to. Pri šteniatkach radšej nie, pretože by si toto oslovenie mohli spojiť s negatívnymi vecami. Vhodný je povel, ktorý budete používať stále, keď niečo nebude podľa vašich predstáv. Napríklad „FUJ!“ alebo „NIE!“, je to však len na vás. Ak by ste zviera napríklad rovno klepli po zadku, alebo mu do ňufáka nastriekali vodu z rozprašovača, tak by ste ho iba vystrašili. To isté platí aj vtedy, keď pes začne ťahať na vôdzke. Nestačí ho bez slov začať cukať. Najprv ho oslovte a vôdzku potiahnite až potom.